reklama

Orava v parlamente

Vidiecky parlament ako mimovládna organizácia zosnovala zaujímavú udalosť pre oravské obce. V rámci poslednej schôdze Národnej rady sme mali príležitosť ako starostovia prezentovať každý svoju obec. Z Babína sme priniesli ukážku drevorezby a tkaných kobercov – typikum Babína a Oravy.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (1)
Babín v parlamente
Babín v parlamente (zdroj: p. Jedinák)

Po svižnej jazde som dorazil do Bratislavy a na pleci vyniesol sochu modliaceho sa muža z Babínskej galérie ľudového rezbárstva na pôdu parlamentu. Postlal som mu našim domarobeným pokrovcom a pustil sa do rozpravy s poslancami, šéfom VÚC a zástupcami mimovládiek z ktorých jeden fidlikal na fujare. V parlamente práve prejednávali záležitosť zdravotných sestričiek. Zopár z ich zástupkýň prišlo obzrieť aj vystavené reklamné panely s námetmi dedín Oravy a ponúkli sa korbáčikmi, či žinčicou. Zemou sa tiahol modrý závoj, ktorý symbolizoval rieku, ktorá nás v tomto horskom kraji spája – Oravu. Už mi tam chybovali len tí naši pltníci, ale SBSska parlamentu bola priostrá nato, aby nám dovolila prepašovať tam ešte pár hektolitrov vody, tak sme s p. Jedinákom z Agentúry Sever zostali len pri tom alegorickom modrom závoji, ako symbole vody.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Dokončime rozpočatú kanalizáciu.

Primátor Námestova, starosta Novote a my ostatní sme sa snažili odchytiť ministra Simona a predsedu Bugára, keďže pod ich patronátom je ministerstvo, ktoré spolurozhoduje o kanalizácii u nás. Ešte zo snemu Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) spred nejakého mesiaca dvoch sa pamätám, ako minister Nagy vo svojom prejave povedal, že samospráva a jeho ministerstvo sú odsúdené na spoluprácu. Potešilo ma keď som mal pocit, že na našu severskú kanalizáciu nezabudnú ani oni na juhu. My tu na Orave tento projekt vnímame ako veľmi kľúčový. Nutne potrebujeme tie milióny eur na druhú fázu kanalizovania oravských dedín, medzi ktoré patrí aj tá moja – Babín. V rámci tohto zámeru som v Babíne zorganizoval anketu a zistili sme, že predbežné výsledky napovedajú verejnú mienku niekde v strede medzi – chceme / nechceme kanalizáciu. Väčšinou sa ľudia boja kanalizácie kvôli poplatku za stočné. Ale dovoľte, aby som pripomenul spomienky tým ako ja – nad tridsať rokov života, spomienky na pstruhy v našich potokoch. Je smutné, že dnes v našich potokoch človek nechytí rybu ale skôr ekzém. Preto je potrebná kanalizácia. Ja viem, ja viem, Poliak vpúšťa humbug z druhej strany priehrady, ale verím, že časom aj oni dostanú rozum. Ale vrátiac sa späť do parlamentu, dopoviem, že aspoň je isté to, že vláda SR posunula dokumenty do Bruselu a ten to s vysokou pravdepodobnosťou odklepne. Teda šanca oravskej druhej fázy kanalizácie stále žije a preto má význam o tejto téme diskutovať. A diskutovali sme a teda aj vášnivo. Trochu podráždený údajne odišiel predseda Bugár, asi sme kanalizáciu chceli prisilno. Nevadí, prídeme zas.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Nemožná zem Oravy

O čom je ten podtitulok? Nová téma, aj na pôde parlamentu. Predstavte si, že v roku 2020 bude nejaký finančný žralok vlastniť 40 000 hektárov oravskej pôdy. Ako? Jednoducho. Nakoľko LPIS (www.podnemapy.sk) nepokrýva cca 40 000 hektárov Oravy. LPIS si zjednodušene predstavme ako satelitné mapy Oravy, kde EU určila – na toto Vám dáme a na toto Vám už nedáme dotácie. Problém narastá tým, že takto vylúčená aj Vaša zem má ďalšiu stigmu – a síce veľkú roztrieštenosť vlastníkov a malú výmeru. Inak povedané od Márie Terézie dedíme inak ako susedné štáty, a síce všetky deti dedia rovnakým dielom. Spravodlivé to je, ale po pokoleniach tohto práva máme pomaly milióntiny milióntin na listoch vlastníctva a sto vlastníkov na jednom metri štvorcovom – obrazne hovoriac. Problém narastá ak si uvedomíme, že práve v týchto časoch sa ustaľujú pravidlá pre EU poľnopolitiku až do roku 2020. My na severe by sme mali tlačiť ako talianska Liga severu na to, aby niekto nepresadil, že pôdne bloky menšie ako 3 - 5 hektárov nebudú oprávnené žiadať o EU peniaze. Inak práve my na severe, kde je veľa pôdy mimo tej o ktorú má EU záujem ( mimo LPIS) a naviac je ťažko kúpiteľná kvôli trieštivému dedičskému právu, práve my zistíme, že našich 40 000 hektárov zrazu neprejde cez tieto nové EU podmienky a stratí na hodnote. Potom sa čisto hypoteticky môže stať, že silný finančný žralok poskupuje túto pôdu za babku a následne v novom období po 2020 vylobuje jej predsa-zaradenie do zoznamu tých, ktoré EU bude dotovať. Ale bojím sa že to nebude oravský vlastník – ten žralok. Bojím sa, že tu nebude platiť dane a nebude držať zamestnanosť. Preto ponúkam túto tému, ale viac o nej neskôr.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Peter Laťák

starosta Babína

Peter Laťák

Peter Laťák

Bloger 
  • Počet článkov:  44
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Hľadač s otvorenou mysľou...www.linkedin.com/in/peter-laťák/ https://www.facebook.com/peter.latak Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

754 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu