To isté vnímam aj na snahe ministra spravodlivosti. Po počiatočnej eufórii z vymenovania nestraníka za ministra tak citlivého rezortu ako je spravodlivosť prišli Žitňanskou medializované studené sprchy. Vylúčenie sudcov spôsobom á la „no comment“ Bezák, pretláčanie sudcov do kontrolných orgánov justície et caetera. Proste spätný chod po Žitňanskej. Verím, že p. Kupcová, ktorá ako jeho dlhoročná úspešná obhajkyňa odporučila premiérovi p. Boreca nehľadala spôsob ako posilniť pozíciu aktuálnej generácie advokátov a sudcov. Ešte stále verím, že to nebol cieľ jeho „apolitickej“ nominácie.
Dnešnou studenou sprchou je monopolizácia advokácie. Dôvodom návrhu predĺžiť aprobačnú dobu advokáta z troch na päť rokov nie je v snahe skvalitniť advokáciu. Dôvodom je zamedziť mladej krvi vstupovať do hry. Skvalitnenie sa nedá dosiahnuť predĺžením nekvalitného mentoringu. Dnes má koncipient tri roky podpriemerne ohodnotenej práce bez tútorstva a potom nedaj boh bude mať päť rokov podpriemerne ohodnotenej práce bez tútorstva. Dnes má koncipient tri roky obsahovo rovnakej práce ako jeho dozorujúci advokát za malú mzdu, potom bude mať päť rokov obsahovo rovnakej práce ako jeho šéf za malú mzdu.
V návrhu ministerstva spravodlivosti nie je prvok, ktorý by pôsobil skvalitňujúco. Koncipienti sú hodení do vody od prvého dňa koncipientúry a o tútoringu sa len hovorí, ale sa nekoná. Je to v podstate niečo ako stredoveké tovarišstvo. Tovariš musí robiť tak isto kvalitne odrotovaný hrniec ako jeho majster. Majster ho zaňho neodrotuje, lebo drotuje druhý hrniec - svoj. Ale oba hrnce predáva na trhovisku majster. Jediné čo sa za tie dva extra roky tovarišstva – koncipientúry skvalitní je rutina. No dobre, ale za akú cenu.
Súčasná zabehnutá advokácka generácia získa dva extra roky lacnej pracovnej sily a naviac ešte zníži prílev konkurencie do svojho košiara. Ale čo z toho má nová generácia? No ako na to hľadím, z prava či z ľava, zdá sa mi že len nevýhody. Extra dva roky lacnej driny a nárokov na majstrovskú kvalitu a nič viac. Nepredpokladám, že sa skvalitní ich práca. Veď aj ako? Trojročná doba je dostatočná na bakalárske štúdium a nie je na nadobudnutie praxe. Je nespravodlivé žiadať od absolventov práva, aby hrdlačili rovnako dlho - päť rokov, ako žgrlošili počas štúdia – päť rokov. Dekáda trápenia a strádania. Pri všetkej úcte, pri advokácii nejde o život. Lekárske aprobácie majú opodstatnenie v spoločenskom záujme o omnoho nenávratnejšiu hodnotu ako je ľudský život, ale pri advokácii a absencii trestu smrti u nás nepredpokladám, že niekto zomrie kvôli chybe koncipienta po jeho trojročnej praxi. Samozrejme ak vidí počas koncipientúry mentora! Nerozumiem prečo by potom mala byť porovnateľná aprobácia ako v medicíne. Zo spoločenského hľadiska na to nie je dôvod.
Ak by súčasnej generácii advokátov skutočne išlo o skvalitnenie na trhu advokácie, zaviedli by mechanizmy zvýšeného sledovania a zverejňovania kvality advokátov. Zaviedli by prvky manažérstva kvality do mentoringu koncipientov a prestali by ich využívať. Jednoduchým predĺžením agónie mladého koncipienta po finančne náročnom štúdiu externého práva sa dosiahne len zvýšenie rutiny, nie kvality. Opakovaním úkonov v štvrtom a piatom roku sa nevytvára nič tvorivé, nič hodnotné, len sa skracuje čas na výkon už dávno zabehnutého. Ide len o lacnú prácu a odradenie konkurencie.
Vo voľnom trhu sa kvalita dosahuje prirodzeným výberom, nie autoritárskou reguláciou zhora. Ak bude na Slovensku „priveľa“ pekárov zvýšime cenu pekárovej licencie a tak predražíme chlieb. Lepšie by bolo zaviesť tabuľu hamby a tam vycapiť pančujúcich pekárov a ľudia si u nich nekúpia. Ale prečo limitovať ostatných pekárikov? Menej štátu, viac kvality!
Z celospoločenského hľadiska je konzervovanie profesie advokácie poškodením. Staré postupy, mechanizmy, procesy a persóny sa „zakotvujú“ a možnosť zmeny nemá na vrch. Betón tuhne! Ale ako som naznačil z teórie systémov v úvode, stabilizácia = stagnácia = znehodnotenie a poškodenie verejného záujmu. Pritvrdý betón eroduje! Kvalita je výsledkom prirodzeného výberu nie prerastenej regulácie. Ťažko potom bude dosahovať zvyšovanie dôveryhodnosti právneho systému u verejnosti. Nedajme sa zmiasť na klišé typu, je veľa advokátov, zamedzme novým možnosti prístupu. Zamedzme pod rúškom tvrdenia, že len zvyšujeme laťku. To sa stalo so slovenským hokejom a už vidieť prázdne lavice juniorov. Nebudeme mať ani ten?
Žiadame, aby skvalitnenie koncipientov prebehlo cez zvýšenie systematizácie ich mentoringu a zavedenie prvkov manažérstva kvality do ich prípravy a transparentného centrálneho porovnávania výkonu advokátov.
